na Blog.cz

Perfektná pesnička, dievča je veľmi talentované a krásne, konečne nie len vychrtlé dievčatá v klipoch. :)

Milujem, keď sa po hádke udobríme. Taký dobrý pocit na duši i v srdiečku. Zavládne konečne pokoj a ja som rada, že je konečne všetko tak ako má byť. Dnes máme opäť jedno z tých malých výročí. Koľko to už je? Rok aj štyri mesiace. Celkom dosť, ale zdá sa mi ako by som ho poznala roky... Typujem, že si spomenie až po prečítaní tohto článku, keďže chudák ani nevie koľkáteho je. :D
A dnes nie je len výročie, dnes je i finále majstrovstiev sveta v hokeji! Slovensko - Rusko. Už teraz sa teším, v každom prípade držím našim palce a verím do poslednej sekundy. Ideme si po zlato...

Dnes sa mi sníval zvláštny sen a akoby mi nachvíľku odľahlo...
Bol obyčajný školský deň, nič nezvyčajné. Kráčala som do školy, mp3 v ušiach a predo mnou sa črtala ona. Ozvala sa vo mne chuť pomstiť sa za všetku tú bolesť čo mi i ona spôsobila, tak som sa po nej rozbehla, zdrapila ju za vlasy a ostatok si už viete domyslieť. Chrstla som jej do tváre jednu výčitku za druhou a potom som ju tam nechala stáť. Spokojne som prišla do školy... Neskôr mali prváci dáku rozlúčku a znova sme na seba natrafili a znova...
Viem, že je to trošku násilný sen a trošku prehnaný a dosť nereálny, ale som rada že sa mi to snívalo. Aspoň teraz viem, že moja vnútorná duša je silnejšia ako som si myslela. Tichá pomsta bola teda uskutočnená bez ujmy na zdraví. :)

Minulosť ma ešte vždy prenasleduje a mňa to bolí, i keď viem, že už je to všetko preč a že mi dúfajme už nič nehrozí.
Nemám rada tú chvíľu, keď sa mi z ničoho nič niečo vybaví, niečo nepríjemné a ja neviem ako mám ten zlý pocit od seba odohnať. Jednoducho som uväznená vo svojich myšlienkach. Vždy som obdivovala na sebe moju silu a optimizmus, ale kde sú tie vlastnosti teraz? Kde je moja chuť bojovať a moje ružové okuliare? Prečo sa teraz musím schovávať a trápiť sa ?
To prostredie v škole, keď ju vidím, alebo tú druhú, to mi neprosieva, najhoršie je, že im to nič nerobí. Ony ma berú len ako ďalšieho nezmyselného človeka na tejto zemeguli a ja sa ako hus stále trápim, len JA. Prospeli by mi prázdniny, dva mesiace nevideť niektoré osoby, hej to by mi prospelo. Teraz mi nezostáva nič iné, než zaliezť pod stôl a myslieť si, že sa tak uchránim pred všetkým zlým. Dať si walkman na uši a ignorovať bolesť.

Dnešok som nakoniec zvládla, i keď už som bola na kraji so silami.
Najradšej by som sa hodila na posteľ a spala, dlho a dlho až kým by som nebola celkom načerpaná energiou.
A nie som jediná kto to dnes zvládol! Sovensko, ó, áno to malé Slovensko dnes porazilo Kanadu. Pekný darček vyhral pán tréner. :)
Mám chuť sa zo všetkého vypísať. V poslednom čase som nesmierne unavená a vyčerpaná, stále len nejaké testy a skúšania, ale koho to baví? Ja toho mám už vyše hlavy. Potrebujem odpočinok a letné prázdniny by boli zo všetkého asi najprijateľnejšia možnosť.
Chýba mi, asi znova zaspal pri počítači, ale to má preto, že chodí spať o jednej alebo o dvoch. Ale ja mám čo hovoriť, únava ma zmohla tiež a posteľ ma volá, ale musím odolať, spí sa až večer. :) Radšej si pozriem ďalší zápas v hokeji a prečítam si dačo o tých Statkoch-zmätkoch, nech aspoň dačo mierne užitočné dnes urobím.
Dáko som sa rozpísala, ale nevadí, čím viac píšem, tým lepšie a ľahšie na duši. Aspoň u mňa to vždy tak platí.