na Blog.cz

Nikdy som nerozumela tomu, prečo Joel spieva v jednej pesničke, že svet je čierny(The world is black). Že prečo sa nepozerá na svet optimisticky? Okej, sú tu aj tie temné a zlé stránky, ale... stále je tu to ale, ktoré nám dáva nádej, že svet môže byť aj farebnejší. Až v týchto dňoch som tomu naozaj porozumela. Občas sú chvíle, kedy si povieme, že život je riadna sviňa. Občas je tých chvíľ viac, ako by sme chceli. Nahromadia sa na seba, ako keď zhodíte jedno domino, zhodíte tým i tie predtým...reťazová reakcia, jedno nešťastie vystrieda ďalších desať.
Poviem vám, nenávidím nespravodlivosť. Ale čo s tým narobím. Bola tu, je a aj vždy bude. Ó, áno, Joel až teraz ti rozumiem...až teraz.
Nevravím, že mi nie je dobre. Nevravím, že mám otrasný život. Veď predsa mám dve nohy, ruky, som celá, čo viac si priať? Som zdravá, šťastná a zamilovaná, ale prečo mi ľudia nevedia dopriať aj svätý pokoj? Ja už nechcem nič riešiť, prosím, už stačilo. Ďakujem.

Tá veta je predsa len pravdivá, nie nikdy ma nebavil život môjho slušného ja. I preto mám dve tváre. Nikdy neviete akú na vás použijem. Nikdy to ani vedieť nebudete. V škole som možno tichá a nenápadná...ale ja to len hrám. Ako všetko. Celý život len hrajem s kartami, spoznávam ich lepšie a lepšie a viem, že na konci všetci skončíte, pretože ja vyhrám... Príjdem si ako skazená... akoby som bola dáky psychicky narušený človek. :D Ale nie, ja len už nemám chuť sa stále ponižovať, ja už nebudem tá s mínusovým sebavedomím. To sebavedomie pôjde hore a basta!

Už z nadpisuje je jasné, čo ma trápi.
Prečo nehovoríš aj to dobré? Vari na mne nie je nič dobré? Tomu neverím ani ja, tá čo má nulové sebavedomie. Akurát od teba by som niekedy potrebovala podporu. Ale ty ma len zhadzuješ, kopeš do mňa, ryješ každý boží deň. Stretneš niekoho a už len to zlé...čo som spravila, čo som vyviedla...stále dokola. Tak ďakujem teda za podporu.

Dosť stará pesnička, počúvala som ju, možno keď som mala desať. :D A možno aj menej. Ale ten text sa mi páči. Vtedy by som si nikdy nebola pomyslela, že raz budem mať ten istý pocit. Chcem odísť, len z iného dôvodu. Možno, že chcem vedieť, že komu by som chýbala, kto by ma hľadal a kto by sa mi ozval... Možno by som to mala i skúsiť. :D Zobrať si mp3ku, dáke peniaze, oblečenie a ísť na dáku dobu preč, preč od všetkého... konečne. Nevravím, že mám zlý život, práve naopak v posledných dňoch je až moc pekný, bojím sa, že sa niečo opäť pokazí.

Nervy mi pracujú a to poriadne. Keď sa kazí, tak sa kazí a poriadne.
Najradšej by som ich obe zastrelila, zasmiala sa a žila si svoj pokojný život ďalej. !
Som taká nahnevaná, na neho, na nich, hnev je môj najbližší v týchto dňoch.
No zároveň sa cítim bezmocná, bez síl a vysilená. :/
Dnes som bola po mesiaci prvýkrát v škole, asi vám nemusím písať ako bolo. :D
Už ani hudba nepomáha! Je to zlé... Och, veľmi zlé.