Únor 2011

Nové ciele!

28. února 2011 v 22:07 | Kli |  Debiliny pre bláznov
A som tu opäť, dnes myslím, že tretíkrát(žiadny rekord). Takže po minulom pesimisticko-optimistickom článku nasleduje článok, ktorý by som mala mať stále na očiach. Takže idem si plniť ciele do budúcnosti(blízskej budúcnosti). :) Hor sa na to.

Takže je to tu stručné, ale ciele sú dosť vysoko, takže sa budem musieť snažiť. Dávam si na to dajme tomu dva týždne? :) A potom sa aj ozvem či som niektoré aj splnila. :D


  • viac sa UČIŤ, ja viem, ťažký cieľ hlavne pre mňa, ale aspoň o trochu viac ako doteraz. A samozrejme prihlásiť sa z bioly a dejepisu, a keď nie z oboch aspoň z jedného. :)
  • Schudnúť 5-7 kg. Toto snáď komentovať nemusím. Takže Go! Go! Go!
  • Písať poviedky. A konečne dať mojej profesorke slovenčiny dáke moje ,,diela,,.
  • Usmievať sa! (To som písala aj minule, ale bez úsmevu to nejde)

Takto sa to nedá

28. února 2011 v 21:49 | Kli
Opäť mám zlý deň( teda večer). Najradšej by som búchala do steny až kým by sa nerozpadla. Čo sa deje? Zase mám nervy ohľadom nášho gymnázia. Strašne ma vytáča, že iné školy sú na informatike na internete a dostanú jednotky, a ja sa musím učiť 40stranové témy, musím na hodine dávať pozor, programovať. Prečo ja? Ach, milujem túto otázku. Zase sa len sťažujem, ale dnes nevládzem. A to som v škole prvý deň. Zajtra idem na endokrinológiu a ešte si trikrát rozmyslím, či pôjdem do toho pekla. Nechcem ísť ani na endokrinológiu ale ani do školy. Jedno horšie ako druhé. Ale stále všetko beriem s úsmevom, lebo mám jeho, čo by som ja len bez neho robila. :) Už aby bol víkend. :D

Fyzikár♥

28. února 2011 v 15:39 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Dnes ma teda fyzikár riadne šokoval. Najprv mi pred hodinou džentlmensky podrží dvere a aj hollywoodsky úsmev nahodil. A neskôr mi oznámi, že mám z písomky jednotku. Toto ma proste dostalo celá happy som bola, ja a fyzika a jednotka? Fakt to ide dokopy? :) I tak som rada, potešilo ma to viac ako len trošku. A potom ma celú hodinu predvádzal na príkladoch, získal si moje srdce. :D Asi ho predsa len začnem mať rada... potom pozerám do klasáku, že idem sa kochať jednotkou a pozerám a tam žiadna, ten slepec starý to napísal do chémie, ach jáj pán profesor, zas ste to včera prehnali s alkoholom?

Farby života

27. února 2011 v 21:39 | Kli
Prázdniny sa skončili. Och, aké len boli krásne. Čo všetko som len postíhala. Dokonca som sa i dnes učila, som na to aj hrdá. Ešte mi poraďte ohľadom jednej veci. Poviedky. Chcela by som nejaké z nich odovzdať mojej profesorky, aký ma na ne názor. Ale mám? Čo keď ma vyhodí z kabinetu nech s takými kravinami čo píšem neotravujem? Ach, ale asi to risknem a budem sa držať známeho hesla risk je zisk. Nemám čo stratiť. Dnešok ma ale úplne vyčerpal, ani sa nepýtajte prečo, bol dokonalý a zároveň i na nič. Prečo len nedokážem jednu vec? Ktorú chcem zmeniť na celý život? Veď to nie je vôbec také ťažké...ach som len lenivé decko. Stačilo. Do boja! :) Zase optimizmus. Milujem vôňu optimizmu, keď sa nadýchnem a viem pre koho na svete žijem.To je tá farebná náplň v živote. Hor sa na pondelok.

Hinder - Lips Of An Angel

27. února 2011 v 14:39 | Kli |  Ostatne skupiny

Neviem či poznáte skupinu a túto skladbu, ale jednoznačne si ju vypočujte, je božská, taká kľudná. ♥

Kde som to?

26. února 2011 v 14:39 | Kli |  Debiliny pre bláznov
V poslednom čase neviem byť na FaceBooku dlhšie než päť minút. Je to hrozné. Všetko ma tak neskutočne vytáča. Tie fotky, tie statusy a reťazovky, no proste na zaplakanie. A hlavne je sobota a všetci tam hneď strasujú po prázdninách o škole. Dozvedám sa o písomkách, o ktorých som sama nevedela, potom o novom povinnom čítaní, testoch. Panebože, kde to žijem? Prečo sa mi zdá, že som stále zatvorená vo svojom svete a svet školy mi je čoraz viac a viac cudzí? Nech sa to zmení!
I keď sa mi tento stav páči.

Jedna veta

25. února 2011 v 22:20 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Keď sa mi usmievaš, vidím, že si šťastná a je to ten najkrajší pohľad, čo sa mi môže naskytnúť.
( túto vetu si chcem zapamätať) :) Ďakujem ti. ♥
Samozrejme avatar od http://hopeless-dream.blog.cz/

Prázdniny utiekli...

25. února 2011 v 22:00 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Ako len rýchlo preleteli. Áno, hovorím o prázdninách. Pred chvíľkou som sa tešila, že mám konečne aspoň na týždeň pokoj od toho mučenia a teraz to začína všetko odznovu. Ale stačilo mi. Za tento týždeň som prežila naozaj všetko. :) Boli tu pády, trošku zlá nálada ale i tá perfektná. Týždeň, aký ma aj byť. Zase píšem trošku bez zmyslu, ale to už je mojou povinnosťou napísať aspoň nejaký článok, i keď dnes už vlasne i bol. Tak sa pomaly tešme na víkend, snáď tak rýchlo neutečie. Aspoň,že je vonku už opäť krásne. Slniečko nám svieti.

Ako som dopadla

25. února 2011 v 9:29 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Nervy mi teda poriadne pracujú. Predstavte si, že s te ešte aj s jednou kamarátkou na kamoškinej(ďalšej) záhrade. To nie je ešte nič nezvyčajné, ale takto nevinne to všetko začína. Zrazu ma niekto šľahne o zem do toho bahna a začne sa mi smiať. Doletí tam pes ten ma začne oblizovať a škrábať, on to tak nevníma myslí si, že to je hra a tak ma poškrábal na hlave a neviem kde ešte. Samozrejme tá kamarátka tam len stála a smiala sa na mne, nie aby mi podala ruku, jej to bolo náramne vtipné...že milé. Až keď prišla druhá kamarátka, tak som konečne stála na zemi. Poriadne ma to zamrzelo...A to samozrejme nepovedala ani prepáč, si rozmyslím, či ju budem nazývať kamarátkou.

Bojím sa

24. února 2011 v 19:46 | Kli |  Debiliny pre bláznov
f_14072959_df390b3e47966b42754c7a633062f299.jpg ,, Mami? Môžem si k tebe ľahnúť?" spýtala som sa nevinným hláskom. ,,Prečo?" spýtala sa ma. ,,Bojím sa."
Všetko bolo také ľahké. Len sa stačilo schúliť vedľa maminy a hneď ste cítili istotu. :) Teraz by to však už bolo divné.
Teraz mám na istotu a oporu niekoho iného. Jeho. Ale bojím sa, bojím sa, že príde deň kedy sa to všetko skončí, a žial myslím, že ten deň by som neprežila. Bojím sa ho viac ako smrti, verím , že mu nikdy nebudem stáť zoči- voči. Dnes som mala pokazený deň vďaka môjmu snu, o tom ako sa vrátil späť k bývalej, ktorá mu poevdala, že ho zase ľúbi. Zatajila som mu to, nepovedala som mu nič, až teraz to zo mňa dostal. Ubezpečil ma, že by ma nevymenil ani za hocijakú herečku. Povedala som mu i to, že sa bojím. A on mi prikývol, že mám sa báť, pretože s ním budem celý život a to je dôvod prečo mať strach. Ach, milujem ho. :)