Květen 2011

To som ja.

31. května 2011 v 13:44 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Viete kto je najzvláštnejší človek na tejto tak malej Zemi? Celkom jednoduchá odpoveď, ktorú ste určite nečakali. Áno, som to JA. Keď sa tak zamyslím nad všetkým, som úplne iná od všetkých tínedžerov, cítim sa dospelejšia ako sú oni. Možno, že to je len klamný pocit. Možno som ešte horšia. A čo je ešte na mne také zvláštne? Že v tejto situácii neviem čo chcem. Je to taký hrozný pocit, vôbec, ale vôbec sa mi nepáči. Ďalšia pozoruhodná vec na mne: akosi sa rada hádam, ak ma dakto provokuje a vytočí milujem pocit keď mu sposobím bolesť v podobe slovného útoku. Nie, nemyslím nadávky, myslím tým normálne vety, ktoré by som však za normálnych okolností nikdy nevyslovila. Ďalšia vec som neskutočne cieľavedomá, teda moja myseľ je cieľavedomá, horšie je už prekonať lenivosť. A takých zvoáštnych vecí by bolo ešte veľa, ale nechcem vás vystrašiť... :D

Ranné vtáčatko.

29. května 2011 v 9:43 | Kli |  Debiliny pre bláznov

Toto bude môj rekord- článok napísaný ráno. :D Vážne, nepreháňam. Väčšinou píšem na blog na večer alebo hlboko o jedenástej v noci. Dnes som vstávala pomerne skoro, ale to všetko kvôli budíku, ale nesťažujem si, kebyže spím znova do dvanástej čo preboha mám z toho dňa?
Kamarátka mi akurát vraví, že videla svadobné oznámenie a tam, že Klaudia(moje meno) a priezvisko môjho chalana, tak to teda poteší, kiež by raz...♥
A čo včerajšok? Neviem, prečo som nenapísala žiaden ,,zmysluplý,, a duchaplný článok, ako si som i chcela, ale o čom? Sobotu som dajme tomu kvôli dažďu presedela celú doma a kvôli nálade prevládal pesimizmus. Ale dnes je všetko inak, slnko svieti a ja sa cítim opäť plná optimizmu, nech sa ani len niekto neopováži mi ho odohnať! :)

Tvoje sny sa naplnili.

27. května 2011 v 21:55 | Kli
Pamätám si ako som snívala. Večne som sa ponárala do snov, že raz nájdem svojho princa na bielom koni. Že raz budem niekoho skutočne milovať. Každú jeho vlastnosť, každú časť jeho tela. Že raz budem s niekým a že konečne začnem žiť. Môj šestnásty rok( sladký rok) sa mi stal tak povediac osudným. Ja viem, že nemôžem tvrdiť že spolu budeme večne, nič nie je večné, ale chcem si užívať každú chvíľku s ním, chcem byť s ním do konca môjho života, a kým chcem, tým je šanca že to i tak zostane. Teraz keď kvapky dažda bubnujú na okná a vytvárajú takú trúchliacu pesničku, by som bola najradšej jeho plyšový macko. Najradšej by som ležala s ním a pozerala ako spí. Rozplývala sa nad jeho krásou a len ticho naňho pozerala ako sladko sníva svoje sny. Nič, len by som potichu naňho pozerala,...

O hroznom dni zvanom štvrtok.

26. května 2011 v 17:21 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Dokonalé počasie, obloha bez mráčikov, usmieva sa na nás slnko. Tak čo je potom zle? Dnes sme mali v škole sedem hodín, nič neobyčajné ale po tej kombinácií, fyzika a matika som mala chuť hodiť sa na podlahu a dlho dlho spať. A potom to najhoršie, angličtina. Vyvolala ma na odpoveď a nové učivo, rozprávať príbehy, slovíčka všetko som vedela, až na pár drobností a nakoniec za tri. Viete o tom, že ma to ale vôbec nebaví? Nevládzem, nevládzem kráčať, bolí ma hlava a ja sama neviem z čoho, ale nie nebojte žiadna depka a ani zlá nálada. Možno menší smútok a sklamanie zo samej seba. Ale ja to predýcham. Nadýchnem sa, nazbieram sily, vykríknem do boja a ide sa. :) Nie všetko sa mi podarí preskočiť a vyrieľiť, ale budem sa snažiť aby toho bolo čo najviac, mala by som začať prechádzkou. Len ja a ona. Moja mp3ka.
Mrzí ma to, že som to pokašľala, žiaľ život ide ďalej, ešte budem mať mnoho príležitostí ukázať sa v tom peknom svetle. Čím skôr začnem, tým lepšie. Už aby bolo zajtrajšie poobedie, po hrôzostrašnej dvojhodinovky telesnej, ktorej sa viac ako len obávam. Cítim voľnosť, ale ešte je ďaleko.

O náročnom dnešku.

25. května 2011 v 19:57 | Kli |  Debiliny pre bláznov

Tomuto sa proste nedalo odolať! :D Áno, ja viem, že ten minulý som mala ledva jeden deň, ale tento je taký letný a svieži, ide z neho letná pohoda a kľud. :) A zase musíme raz poďakovať Charlotte, ako som už hovoroila je veľmi šikovná.
Čo dnes? Dnešok bol náročný a to dosť, popravde prvýkrát nemyslím školu, skôr to poobedie a behanie po meste, fú dalo mi to zabrať, ale zajtra sedemnhodinový teror školy. Písomka, skúšanie, ach, ach prečo ja chodím na gymnázium? Niekedy by som sa najradšej zbalila a odišla, niekam ďaleko, niekam kde by ma nik nenašiel... ♥ sen.

Život je ako šnúrka od topánok.

24. května 2011 v 22:10 | Kli |  Poviedky
Ďalšia menšia poviedka, som zvedavá ako sa vám bude páčiť. Vlastne som ju venovala ako súčasť darčeku mojej kamarátke. :)

Pred šestnástimi rokmi si uzavrela dohodu so životom. Pamätáš sa na to? Ako si hľadela na svet tými veľkými hnedými kukadlami a vystrkovala ruky nad hlavou do nebies? Rodičia boli z teba priam nadšení, malý uzlík si niesli domov s úsmevom na tvári. Sestra pri tvojom kočíku nadšene poskakovala a jačala, keď si sa na ňu usmiala malinkými perami. Všetci od začiatku vedeli, že z teba vyrastie neskutočná žena. Prekrásna, inteligentná, milá, priateľská, tieto štyri charaktery ti ešte pred narodením udelil život, ty si ich postupne rozširovala.
Keď si bola menšia, mohla si mať tak päť rokov mamina ťa učila zaväzovať si šnúrky na topánkach.
,,Chytíš oba konce šnúrky a vytvoríš takúto mašličku," vysvetľovala ti postupne a pomaly.
Veľakrát sa však šnúrka rozmotala alebo poprípade zamotala. Potkýnala si sa na nej, tak ako si sa potkýnala na vlastných chybách. Zamotala sa ti, tak ako si sa zamotávala do problémov. Veľakrát si ronila malé kvapky stekajúce po tvári. I napriek tomu, že dnes máš už šestnásť, stále sa ti stáva, že sa ti rozmotá šnúrka.
Keď si uzatvárala dohodu so životom, súhlasila si, že sa podrobíš ťažkým testom. Ani vo sne by ťa však nenapadlo, že tieto testy budú tak neskutočne bolieť. Viac akoby ťa niekto dvadsaťkrát dobodal s nožom. Hold, život je ako rozviazaná šnúrka, no pamätaj, že sa vždy dá znovu zaviazať na peknú a úhľadnú mašličku.

Zmena.

24. května 2011 v 13:57 | Kli |  Debiliny pre bláznov


Tak a je tu znova zmena a komu inému sa môžem poďakovať než Charlotte? :) Zase musím pochváliť jej prácu, jej dizajny sú moja droga, sama neviem čo by som bez nej robila, u nikoho iného sa mi tak dizajny nepáčia. Proste tie jej majú šmrnc, ktorý ostatným chýba. Takže kľudne chváľte, ona si to zaslúži. :)

Zase raz on.

23. května 2011 v 22:12 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Zase ten krásny pocit. Pocit, že pre niekoho žijete. Dnes som zo začiatku nemala vôbec náladu, bola som dosť nepríjemná a tak sme len ticho sedeli, on sa na chvíľu urazil, keďže som mu zakaždým odsekla alebo pomaly vynadala, ale najkrašie na tom bolo to, že on sa po desiatich sekundách otočil ku mne,objal ma a prosil ma o bozk. Bol tak sladký, milujem keď sa snaží a dobiedza.
A čudujte sa prečo som mala na nič náladu, áno opäť to úžasné gymnázium, už aby boli prázdniny, potrebujem stopnúť a nadýchnuť sa a samozrejme nabrať nových síl. Zajtra dejepis, angličtina, slovenčina...zabudla som dačo? och, jasné chémia, nezvládam to, prosím.

My dvaja.

22. května 2011 v 22:02 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Zažívam najkrajšie obdobie môjho života. Nie, zažívam život. :) Milujem tieto posledné dni, keď som s ním cítim sa asi najlepšie a najkrajšie než keď som s hocikým iným. Som neskutočne rada, že ho mám. Nikdy, ho nechcem stratiť, nikdy. Srdce mi bije len preňho, som oslepená láskou k nemu. Žijem pre prítomnosť! :) Žijem preňho. It never ends! Moja láska k nemu sa opísať jednoducho nedá, ten pocit čo zažívam vnútri je nepopísateľný. Dnes som z jeho lásky úplne mimo...zase. :)

Päť mesiacov s tebou.

21. května 2011 v 13:52 | Kli
Už je to päť mesiacov čo prahnem po jeho dotykoch a bozkoch. Už je to päť mesiacov, čo je na mojej prvej priečke v srdci. Päť mesiacov je to moja droga, ktorú by som mala brať dennodenne, ale nie vždy to ide, nie vždy je tá droga dostupná. Za nikoho by som ho nevymenila, vždy je ku mne milý, dokonca i keď sa na mňa naštve. Jemu to trvá dve sekundy a odpustí mi, za to ja som o dosť tvrdohlavejšia, ale to bude tou mojou povahou. Chcem takéto články písať minimálne ďalších sto rokov, a stále len a len o ňom. Si v mojom srdci a tam i zostaneš.
Včera som akosi nemala chuť a náladu niečo napísať,otoižto píšem jednu poviedku a už mám dve a pol strany, konečne niečo na dlho.
A ten dnešný sen... bol taký reálny, odporný, krutý. Snívalo sa mi, že som ho stratila. Snívalo sa mi, že zomrel. Neviete si predstaviť tú skľúčenosť... Snažím sa na to zabudnúť, veď predsa bol to len sen.
Nikdy si nevyberiem cestu, kde by si ty nebol. Nikdy.