Červen 2011

Úvod

30. června 2011 v 19:31 | Kli |  Poviedky
Chcem vedieť čo poviete na tento môj menší výtvor. Prosím len komentujte, kritizujte, chváľte ale hlavne píšte. Je to len nevinný začiatok, tak ako vždy.


Odchádzal. Z posledných nazbieraných síl som ho zastavila. S otázkou na tvári sa ku mne otočil. Chytila som ho za ruku a s uplakanými očami ho poprosila:,, Nezabudni na mňa." Jeho gaštanovo hnedé oči žiarlili ako vždy, dlhšie hnedé vlasy si našuchoril, aby vyzeral o pár centimetrov vyšší. Vedela som, že mi neodpovie. Bol ako prelietavý vták, nikdy nezostal na jednom mieste dlhšiu dobu. Ale prečo to muselo prísť tak skoro? Beznádejne som pustila jeho ruku. Chvíľu sme na seba potichu hľadeli a potom sa obrátil. Čelom k novej ceste. Ceste za jeho šťastím. Cez slzy som sa usmiala, ak má byť toto jeho sen, nebudem mu v tom brániť. Možno, že sa raz vráti. Možno... Dovtedy sa budem musieť naučiť žiť aj bez neho. V hlave som mala rôzne myšlienky. Myšlienky, ktoré znamenali koniec. Nevládala som plakať, nevládala som kráčať. Nohy sa mi podlamovali a ja som už nemala viac síl, aby som pevne stála. Päsťami som začala búšiť do zeme. ,,Prečo ja? Čo som kedy komu spravila?!" pýtala som sa samej seba. Bola som taká zaslepená láskou, čo som si vôbec myslela? Že ho zmením? Človeka ako je on? Rebela od prírody. Často mi vravieval: ,, Tancovať sa dá i v putách." Tej vete som až do dnes nechápala. Chcel mi tým naozaj naznačiť, že raz ma opustí, ale ja i napriek tomu mám žiť? Pred očami som mala jeho hnedé, lesklé oči. Ako sa na mňa usmievajú, ako ma hladia. Fascinovali ma, pokojne by som sa na ne pozerala minúty, hodiny, dni. Pohľad sa mi zastavil na chrobákovi, ktorý si vykračoval po mojej ruke. Náhle zastal, akoby videl, že som si ho konečne všimla. Nožičky vystrel do vzduchu. Chce ma na niečo upozorniť? Zasmiala som sa. Otočil sa a spustil sa maratón, začal rýchlo prepletať nožičkami a za sekundu bol dole z ruky. Znova zastal. Pozrel na mňa. Naozaj na mňa pozrel? Keď si bol istý, že ho sledujem, pustil sa do behu. Zem pokrývala len chabá vrstva jarnej trávy a tak som mala naňho dokonalý výhľad. Rozhodla som sa ho nasledovať. Akoby ma tie jeho hnedé veľké oči, ktoré mal väčšie než vlastnú hlavu priťahovali. Kráčala som pomaly, nechávala som mu náskok.

Stelesnené zlo.

28. června 2011 v 23:07 | Kli
Zvláštny dnešok. Film sa volal: Týždeň bez záväzkov a jedným slovkom: VAU. :D Na úchylnejší film nás škola zobrať nemohla. Aspoň sme sa poriadne zasmiali, a pokrútili hlavou nad týmito dnešnými nechutnými filmami. Celý dnešok sa tiahol v znamení, že čochvíľa vybuchnem a tak sa nakoniec i stalo, ach, nenávidím moju nekontroľovateľnú zlosť, kedy vynadám tým ktorých milujem. Som krutá, som proste prevtelený diabol. Vyžente ho zo mňa! Prosím. Nechápem samú seba. Akoby som bola rozdelená na dve časti, jednu to bolí keď im ubližujem a druhá sa v tom zase naopak vyžíva. Som netvor alebo je to len zlá vlastnosť? (len)

Ako žijem.

27. června 2011 v 18:24 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Práve som dočítala posledný list knižky. Som ňou ohúrená a už sa neviem dočkať na ďalšiu časť. Zároveň ma motivuje a vraví mi: Dievča, makaj na sebe a aj ty niekedy niečo takéto napíšeš.
V škole je to riadna otrava. Zajtra ideme do kina, nesmierne sa teším, to zase bude dáky o ničom film. Máme sklerotickú triednu takže názov filmu vám nemôžem prezradiť. Ale keď nad tým tak uvažujem už len tri dni, tri dni a skončí to peklo skorého vstávania a stereotypu. Neviete si predstaviť ako sa teším na letné nič nerobenie. No toto leto bude odlišné od toho minulého. Mám niekoľko cieľov, ktoré jednoducho musím splniť. A naviac bude to leto strávené s ním. ♥ Nudiť sa rozhodne nebudem, ak by sa taká chvíľka našla, okamžite zaleziem za pc a píšem nejaké budúce dielo. :) Tak také sú moje skromné plány, snáď mi všetko vyjde.

Sum 41- In too deep. Ako pokračujem.

26. června 2011 v 21:21 | Kli |  Debiliny pre bláznov


Ako tak premýšľam už dlho som sem nedala žiadnu pesničku a prečo práve Sum 41 In too deep? Aby vám to navodilo letnú náladu.
Víkend utiekol ako voda a prvýkrát mi to asi nevadí. Už máme len štyri školské dni, ach, to gymnázium mi bude vážne chýbať. :D Teším sa na pocit keď nám bude profesorka rozdávať vysvedčenia, och ten sladký pocit letného nič nerobenia. Zajtra sa ide zo školy do mesta, vua, to zase bude. Potom sa pôjdeme so spolužiačkou spýtať na jednu brigádu a nakoniec deň s ním.Plus chcem si kúpiť jedno tričko. Už sa neviem dočkať, snáď mi nič moje plány neprekazí. Tak hor sa na zajtrajšok a samozrejme s úsmevom :P

Tentokrát nie!

25. června 2011 v 14:49 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Svet je jedno zvláštne miesto. Raz si hore, raz si dole. Je to akokeby som sedela húpačke, raz by som sa dotkla neba, raz zeme. Ale čo, ak z tej hýpačky spadnem? Raz sa to stane určite. Smrť čaká na každého z nás, ale ja sa jej nebojím, viem, že keď niečo skončí, niečo druhé začína, som o tom presvedčená!
Pohádala som sa s kamarátkami, zatiaľ čo som sa s jednou udobrila. To nie je možné. Neviete si predstaviť ako ma to včera štvalo. Vyčítať mi, že si všetky nervy vybíjam na nich a bna ňom, my povedať naozaj nemali. Už nebudem tá, čo bude prosiť o prepáčenie( ako vždy). Neprehnala som to len ja, tentokrát nie. Každý má svoje chyby...

Nostalgia.

23. června 2011 v 21:25 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Zvláštne. O čom hovorím? Spomínanie na staré dobré časy, och toľká nostalgia. Tak rada by som sa niekedy vrátila do detských čias kedy som nič neriešila, iba čo bude zajtra na obed, kam sa pôjde. Bežné detské myšlienky. Nie žeby som to teraz mala nejako ťažké, ale pravdu povediac chýba mi to. Aspoň na jeden deň, mať opäť desať. Prosím.
Dnes mám šestnásť a akosi si uvedomujem, že pomaly ale isto dospievam. Človek nie je nikdy spokojný s tým čo má. Hold zlá ľudská vlastnosť, ktorá postihla i mňa.
No i súčastnosť má nekonečné pozitíva a čím skôr si to uvedmím tým skôr sa zmierim s tým, že nič na svete netrvá večne a ani detstvo, ktoré mi v tejto chvíli tak chýba.
Dnes som bola opäť celý deň s ním, myslím, že vyše šiestich hodín a to som si myslela, že sme spolu max. dve. S ním to tak rýchlo uteká. ♥ A nakoniec teším sa čo všetko mi ešte život ponúkne. Aké karty mi hodí na stôl, no ja vám zaručujem, že nech už sú akékoľvek Klaudia M. sa s nimi naučí hrať!

Zase stereotyp?

22. června 2011 v 20:39 | Kli |  Debiliny pre bláznov
A je to tu. Ďalší krásny deň za nami. V tej škole je to niečo hrozné. Nuda, nuda, nuda. To aby som si priniesla dačo na spríjemnenie toho času. Dnes sme dostávali druhácke učebnice, och aký blbý pocit, predchvíľku som tam ešte len nastupovala. Celkom obyčajný deň, len ja krava vôbec nepijem, som dehydrovaná. Vypijem tak najviac jeden liter za deň, čo je dosť málo, ale akosi sa neviem prinútiť. Už len prežiť posledný týždeň v tom pekle a potom sa kľudne môžem válať v postielke doma♥. Och, niet krajšieho pocitu. Viete čo teraz nutne potrebujem?
Ísť na lúku, tancovať, dýchať čerstvý vzduch a užívať si slobodu.

O geniálnom dnešku.

21. června 2011 v 20:35 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Toto je vážne vtipná príhoda. Predstavte si takúto situáciu: Nadšene sa prihlásite na blog.cz napíšete dlhý článok a zrazu ťuk omylom kliknete na tlačítko zavrieť. Ach, kto je šikovnejší než ja?
A teraz k dnešku. Nečakala som to. Z matematiky mi uzavrela dvojku. Vau, mala som chuť vstať a ísť sa jej osobne poďakovať, vybozkávať ju a objať ju. Tuším začínam mať rada matematiku. Zajtra dostávame knihy. Ale nie nebojte sa nebudem sa tajne po večeroch učievať, až na toľko som na tom gympli neoblbla. :D Som rada že tento teror aspoň na dva mesiace končí. Konečne sa budem môcť naplno venovať písaniu. Na konci leta vás chcem ohromiť dákou skvelou poviedkou, budem musieť makať.
A ďalšia novinka, už opäť mám gélové nechty. Viete aké výhody máte ak vie vaša mamina robiť gélové nechty? Máte to úplne zadarmo, och sladký to život.
Cítim sa voľná, akoby som letela, cítim, že sa čoskoro dotknem nebies, nekonečna...
Tak teda hor sa na zajtrajšok. :)

Nadšeno smutná?

20. června 2011 v 21:37 | Kli |  Debiliny pre bláznov


Ehm, ehm. Akosi som stratila všetky slová k dnešku. Bol plný prekvapení, ale nazáver hlavne lásky. Začnime teda od začiatku. Sklamala ma. O čom hovorím o matematike, pokašľala som to. Teraz tam mám presne medzi dvojkou a trojkou, nezostáva mi nič iné než sa pomodliť. :D Ale zároveň geografiu a slovenčinu som si opravila, yes, komu je lepšie. :) A potom dve hodiny s najlepšou kamarátkou, dosť ma zarazili tie novinky, ktoré mi porozprávala, ale prežila som.
A nakoniec s ním. ♥ Neviete si predstaviť čo som tie hodiny strávené s ním prežívala. Nikdy mi snáď s ním nebolo krajšie. Milujem ho nadovšetko a len tak sa ho nepustím, proste sa ešte z toho spamätávam. Musím hľadať slová... :)

Dnešok ma zabil.

19. června 2011 v 20:27 | Kli |  Debiliny pre bláznov
Nevládzem. Akosi nemám chuť a náladu stláčať písmenká na klávesnici. Dnes ma toľko ľudí prekvapilo a naďalej i prekvapuje. Som z vás unavená, je pol deviatej a ja by som najradšej zaľahla do vyhriatej postele a nechala sa uniesť spánkom. Zajtra ma čaká asi posledný test v tomto školskom roku, tak mi držte palce, budem to potrebovať. Ešte k tomu máme zajtra výročie. ♥ Pol roka. Toľko sme spolu. Pripadá mi to však úplne inak, akoby som s ním bola od narodenia, keď si spomeniem na tie časy keď som o ňom ani len netušila, prebehne mi mráz po chrbte, ako som dokázala žiť bez jeho objatí, bozkov? Nechápem tomu. Len som prežívala zo dňa na deň...Zajtra sa vám ešte ozem, ako som napísala všetky testy, aké bolo výročie, nebojte snáď napíšem stostranový článok. :D