Debiliny pre bláznov

Blue eyes.

9. července 2012 v 15:02 | Kli

Asi jediná charakteristika modrých očí, ktorá na mňa sadla. Som tvrdohlavá. Neudržím si dlho dobrú náladu, teda ak ju vôbec niekedy mám. :D Mám bohatú fantáziu, ale o tej mierumilovnosti by sa dalo pochybovať. :D Verná som, úprimná ako ku komu .Či so mnou nie je alebo je nuda, to naozaj neviem.

Facepalm.

8. července 2012 v 13:32 | Kli
words without backbone

Čítam si články z leta 2009. Bože, asi by som ich mala vymazať. Ak by si ich chcel náhodou niekto prečítať, tak vás musím upozorniť, že tým riskujete.
Ale niečo sa zachovalo. Zmysluplnosť článkov nikdy nebola, ani pred tromi rokmi a ani teraz. :D
Ale našťastie niečo sa aj zmenilo. Už nepíšem ,,l,, namiesto ,,r,, takže už vás nemusím pLosiť ale pRosiť. Dokonca už ani nepridávam články o kadibúdke alebo inak povedané o miestnosti na vykonávanie svojich potrieb.
A napríklad ak už sa chcete zasmiať na niečom konkrétnom, tak tento článok mňa osobne veľmi pobavil:
http://klikli2.blog.cz/0906/mnormalne-az-nestiham-d
Nechápem, ako mi mohol blog.cz dovoliť založiť blog. Mali by sa pred tým vypĺňať rôzne formuláre, aby sa zabránilo takým prípadom ako som ja. Snáď sa o tri roky nebudem pri čítaní tohto článku hanbiť ako teraz.

Escape The Fate - Something

8. července 2012 v 13:20 | Kli

Spomínam na leto pred tromi rokmi. Túto pesničku sme mali s kamarátkou pustenú nonstop. Na konci leta mi už parádne liezla na nervy. Zdá sa mi akoby odvtedy prešlo minimálne dvadsať storočí. Vtedy som mala štrnásť, ešte také malé šteniatko čo od sveta veľa čakalo.

Teraz mi prijde všetko iné. Akoby som už dávno žila iný život. To sa mám naozaj báť čo bude o tri roky?

Šťastie si ma našlo.

7. července 2012 v 22:40 | Kli
This Guy.

Nie sme spolu hodinu a už mi neskutočne chýba. Mám ho od seba len sto metrov a zdá sa mi, akoby bol na opačnej strane zemegule. Chýba mi. Veľmi mi chýba. Snažím sa byť tou najlepšou. Nie preto, že by som to tak chcela ja. Ja nechcem, ale toto je moja povinnosť. Veď on je mojou súčasťou. Druhá časť skladačky. A sebe predsa zle robiť nebudem. :)

Tumblr

Som neskutočne šťastná, že si ma obránil. Taká maličkosť a potešilo ma to tak veľmi. Zahrialo pri srdiečku. Vlastne pre objasnenie. Jedna veľmi milá osoba, no čo si budeme nahovárať, tá piča o kt. boli niekedy články, si zase dovolovala na mňa. Samozrejme len za mojím chrbtom, keby mi to povie aspoň do očí a nie každému koho stretne. Tie jej pohľady, ktoré do mňa vždy zabodávala. Ale odbáčam od hlavnej pointy. Jednoducho zase mala reči pred M. a on ju *slušne* poslal kade ľahšie, dokonca si ju aj vymazal z priateľov. No nemilujte toho chlapa! ♥
Zase sa cítim šťastná. Už od včera vo mne pulzuje optimizmus. Ja len prosím, aby sa tento stav neskončil. Najlepšie nikdy.

♥ So happy.

6. července 2012 v 23:23 | Kli
Dreams comes true... - Página 1 de 9

Je ako kofola.
Keď ho miluješ, nie je čo riešíť.
Som rada, že už je všetko v poriadku. Mám rada, ten pocit, keď nemusím nič riešiť. Jednoducho konečne vypnúť môj mozog. Už len dúfať, že na dlhšiu dobu.
Zajtra má jeho mamina narodeniny. Takže ho tu celý deň otravujem, čo jej kúpi/kúpime. Ja viem som strašná otrava na muchy, ale keď ja tak strašne rada vyberám a kupujem darčeky.

Pár trpkých slov.

5. července 2012 v 20:02 | Kli
Amanda

Mali ste už niekedy pocit, že by bolo najlepšie nebyť?
A potom tá slávna Shakespearova otázka z Hamleta: Byť či nebyť?
Mám pocit, že horšie obdobie som v mojom živote ešte nezažila.
Nenávidím sa. Nenávidím pohľad na seba, ale aj tak s tým nič nerobím. Ďalej sedím a ľutujem sa. Ľutujem všetkých ľudí, ktorí majú posraný život ako ja. Samozrejme sú tu aj veci, ktoré by ma mali tešiť. Mám dve nohy, ruky, som dajme tomu zdravá, netrpím nijakou smrteľnou chorobo(či?) ...ale toto ukľudňovanie je také klišé, že už mi je z neho zle.
Dnes som mala zvláštny sen. Všetci ,,priatelia,, a známi si odkryli masky. Ehm, hrôzostrašný sen. Poviem vám, keby nikto nie je falošní a všetci sú len úprimní asi sa veľa ľudí psychicky zhrúti(medzi nimi aj ja).
Fuck this shit day.
Prečo je to také ťažké? Mať všetko niekde *hlboko*...
Nenávidím ho za to ako sa mu mne chová. Nenávidím! Dúfam, že si nájde dáku inú, čo to bude znášať za mňa. Hlavne tie slová, daj mi druhú šancu, budem sa o teba starať ako v perinke...FUCK YOU...dala som ti druhú šancu a čo z toho mám? Ha?
Am i mad?

S nikým si nerozumiem, tak dobre ako...

4. července 2012 v 17:40 | Kli
Untitled

...s nikým.
Neverím ani sebe. Častokrát si nerozumiem. Prečo som spravila to a to? Som na seba nahnevaná, ale to asi každý. Vážne by sa mi občas zišlo mať pri sebe človeka, ktorý zdieľa moje problémy. Ktorý ich má na vlas rovnaké. Viem, že taký človek asi nejestvuje, ale predsa len. Chýba mi.
Kladiem si otázky, ktoré mi nikdy zodpovedané nebudú. Viem, že nebudú.
Mám pocit, že sa rútim do priepasti, stále hlbšie a hlbšie. Ale neviem prečo, nechcem sa zachytiť. Akoby to nešlo a pri tom stačí len jeden pohyb. Vlastne dva. Zaťať päste a chytiť sa. Viem, že teraz vôbec neviete o čom točím, ale o to mi ide. Skrývať sa, navždy sa skrývať pred ľuďmi a pred všetkými problémami. Áno, som stále dieťa. Niečo na tom, že modrookí budú navždy deťmi je pravdivé. Schovávam sa pred všetkými a pred všetkým. Ale na ako dlho? Keď tento svet toľko odo mňa očakáva.
Ničím samú seba.
Zase len vety bez zmyslu, Zase len toľko, aby sa ma nik nepýtal čo mi je.

Shit.

1. července 2012 v 16:30 | Kli

Čokoládová torta. ( I. časť)

30. června 2012 v 23:23 | Kli
Ďalšia moja tvorba, tento krát rozdelená na dve časti. Chcela by som počuť vaše názory, vaše pocity pri čítaní...a hlavne čo si myslíte? Kto z nich hovorí pravdu?

http://starpowerrr.tumblr.com/post/2659231517

Pery mala vykrútené do úsmevu. Miluje pečenie. Pohmkávala si svoju obľúbenú skladbu a pri miesení cesta nadšene tancovala. Misu zodvihla z kuchynskej linky a predvádzala s ňou tanečné kreácie. Pomalými ladnými pohybmi sa presunula ku chladničke, odkiaľ s voľnou rukou vytiahla čokoládu na varenie. Otvorila ju, neodolala a privoňala k nej. Slastne si povzdychla. Čokoláda bola jej droga. Postupne ju nalámala na kocky a pridala k nej maslo. Trúba zapípala, aby jej oznámila, že je pripravená. Vložila do nej teda už upravené cesto v plechu a prenechala jej hlavnú úlohu. Rozhodla sa, že čokoládu roztopí až neskôr, predsa len koláč sa bude piecť ešte tridsať minút, zbytočne by jej nanovo stuhla. Sadla si na stoličku a prstami poklepkávala po stole. Zosmutnela. Kde je? Sú štyri hodiny, už dávno mal byť doma. Určite je zase s tou, s tou, sama nevie ako sa volá. Trápila ju len jediná otázka, prečo nie je šťastný? Prečo hľadá šťastie u inej, keď ho má doma? Veľa krát si už povedala, že bude ako on. Jednoducho sa tým nebude zaťažovať, bude sa tváriť, že je všetko v poriadku. Rukou sa snažila zotrieť dôkaz jej smútku. Slza však unikla jej ruke a ďalej sa kĺzala po líci už o čosi slabšie. Počula štrngot kľúčov. Zodvihla hlavu a zamierila pohľad na vchodové dvere. Tie sa pomaly otvárali a zbadala v nich zmoknutého, ale za to stále príťažlivého Petra. V sekunde vystrelila zo stoličky a zavalila ho otázkami typu, kde bol tak dlho, či bol s ňou,... Peter si len unavene povzdychol. Nadýchol sa a spustil:,, Prepáč, láska, ale auto sa mi pokazilo, a ako sama vidíš, som premoknutý ako myš. Z mesta som sa ťahal sem úplne sám. Nemusíš sa báť s nikým iným som nebol, milujem teba a nikoho iného." Neveriaco si ho premerala. Vedela, že klame. Intuícia jej to naznačovala. Všimla si, že má na krku akúsi stopu po hryznutí. Žiaden hmyz, žiadne domáce zviera, ale tá fľandra! Ruky sa jej triasli od hnevu a vylepila mu facku. ,,Ty idiot! Klamať do očí mi nebudeš, vypadni si za ňou! Počuješ? Padaj!" Nevedela sa ovládať. Odkráčala do kuchyne a snažila sa upokojiť. Ruky sa jej neprestávali triasť, v krku pocítila obrovské pálenie. Počula približujúce kroky. Zobrala do ruky najbližšiu vec, pohár a čakala čo sa bude diať.

Sobotňajší šlofík.

30. června 2012 v 19:33 | Kli
emma roberts | Tumblr

Sobota strávená nič nerobením. Čo viac si človek ako ja môže priať. :)
Vstávanie o dvanástej, pozretie najnovšej časti prci, prci, prcičiek(stretávka) a nakoniec leňošenie v posteli, opäť.
Prázdniny začali a sú tu aj isté očakávania, konečne mám čas na písanie poviedok. Zatiaľ nie je žiaden nápad, horko mi oblbuje hlavu, ale dúfam, že do konca prázdnin ma ešte niečo napadne. :D Celý deň frčím na Good Charlotte, keďže bola pesnička v už vyššie spomínanom filme, sama som o tom ani netušila, no nič GC chlapci som na vás hrdá. A čo sa týka obrázku(mimochodom aj ten je z filmu)...k tomu môžem napísať len súhlas. Viete čo je vtipné? Obidvaja po tom čo som ich stretla, ma zrazu každodenne otravujú. Aký dobrý pocit byť žiadaná. :D (vtip) Všetci chlapi sú rovnakí...
 
 

Reklama