na Blog.cz

Pamätám si ako si mi ju vtedy poslala, ako jediná pesnička ma upokojila. Naozaj uspávanka... Vždy si ju rada pustím, i keď sa mi pri nej niekedy vybavujú bolestivé spomienky, pomaly ale iste miznú, odteraz to bude len a len uspávanka. :)

Ak ste náhodou ešte toto videjko nevideli, pozrite si. :) Je to nádherné. Ja osobne som to pozerala niekoľkokrát. :)

A je tu ďalšie mini pokračovanie mojej poviedky,len smelo čítajte. :)

,,Bol by som sa pripravil na tak ctenú návštevu." Nevedela som rozoznať či to myslí ironicky alebo nie. ,,Kto si?" dostala som zo seba. ,,Hmm, ako sa nazvať, čo tak tvoja nočná mora alebo nepriateľ zo snov, nie, to je až príliš slabé, musíš sa ma báť, hovor mi Majo," poslednú časť vety povedal tak priateľsky až som sa musela zasmiať, ja blázon, naozaj som si myslela že by mi tento mladík nejako ublížil? Pozerám
až priveľa hororov. ,,Nechceš sa ísť prejsť? " opýtal sa nevinne. ,,Rada by som šla, ale obávam sa, že budem musieť už ísť, však vieš škola." Na jeho tvári sa objavilo sklamanie. ,,Dobre teda, dúfam, že sa my dvaja ešte uvidíme." Opäť všetko zahalila tma a ja som počula Joelov spev.
Motivate me,
I wanna get myself out of this bed.(Motivuj ma, ja chcem uniknúť z tejto postele.) Otvorila som oči. ,,Ale ja nechcem uniknúť z tejto postele, nechajte ma spať!" rozhorčene som si hovorila samej sebe. Po dvoch minútach Joelovho dokonalého spievania som konečne vypla budík. Počkať budík? To som naozaj prespala celé poobedie a noc? Nie je to divné? Pozrela som na hodiny. Šesť ráno. Ako je to možné? 

Mám náladu písať,dnes som dostala chuť napísať minimálne pólku mojej poviedky. Som rada,že ste si môj úvod prečítali teraz tu máme menšie pokračovanie. Dúfam,že sa vám bude páčiť. A nezabudnite kritizovať a poprípade ma na nejaké chyby upozorniť. :) Ďakujem.

V jednom okamihu všetko zmizlo a pred mojimi očami sa objavila milovaná sestrička. Nechápavo som na ňu civela. Pretrela som si oči, nič, ešte raz, ale stále stála predo mnou. Poobzerala som sa po izbe a zakoktala:,, K-k-kde je Joel?"
,,V chladničke máš obed," odpovedala s úškrnom na tvári. Vyskočila som z postele a utekala do kuchyne, otvorila som chladničku, hľadám, hľadám, ale Joel nikde. ,,Ty si ma oklamala!" zakričala som urazeným tónom. Nahnevane som kopla do skrinky. S boľavou nohou som však nemohla chodiť a tak som doskákala s jednou nohou do izby a znova sa zvalila na posteľ. Tentokrát som zaspala okamžite. Prechádzala som sa po dlhej kľukatej cestičke vedľa mňa sa týčili obrovské stromy. Začala som utekať, niekto ma prenasledoval. Nemohla som dýchať. Predo mnou bol hodený konár zo stromu vedela som, že ho mám preskočiť ale nedokázala som to , pomaly som padala na zem. V diaľke som počula ako sa niekto smial, bol to chladný a prenikavý smiech. ,,Mala si povedať, že prídeš," ozvalo sa spomedzi tieňov stromov. ,,Bol by som...

Myslím,že túto klasiku pozná snáď každý,ja ju doslovne milujem! :)

Ahojte,decká,len tak z ničoho nič som sa rozhodla,že i ja dačo napíšem k tým PRÁZDNINÁM...

Mám 15 rokov,takže som prázdnin zažila dosť :) Tie to sa mi až tak nepáčia,ale nesťažujem si :)

Idem na strednú ...

Mnohí si povedia ,,panebože,, ale ja nie,veľmi sa teším na nových ľudí :) na učiteľov i na to ,,učenie,,?xD

Veď priznajme si to každý sa cez prázky niekedy nudí :P

A myslím si,že dva mesicae sú dosť,mnohí su potom takí sprostí až to bolí,ale to zrejme nikoho nezaujíma.

Ja si prázdniny užívam celkom fajn,pár výletov,presedených dní,ale nuda sa neprejavuje :)

Hlavne keď je tu aj mnoho aktivít,ktoré sa dajú robiť doma :)

A nie v tom strašnom horku :D

Vďaka bohu,že už len mesiac...

A vy aký máte názor? ...

Úplne úžasné tričko Slipknotu :)
Nie je geniálne?

Ja si ho asi odnesiem domov xD

Opäť Slipknot,tentokát mužské,dokonalosť xD

Neviem prečo sem dávam Tokio Hotel,ale musím uznať,že toto tričko(dámske) je veľmi pekné xD

A Tokio Hotel nie sú až takí zlí xP

Moc som sa k ostatným témam týždňa nevyjadrovala,ale kedže táto téma je pre mňa viac ako zaujímavá,povedala som si,že prečo nie.

Nie som človek,ktorý je zvyknutý písať na PC nejaké litánie,nemusíte sa báť.

Takže čo si vlastne myslím JA?

Smrť je len začiatok.

Pretože si myslím,že po smrti  nasleduje niečo ďaľšie.

Neviem si to predstaviť...niekedy i premýšľam...

Ako to všetko bude...

Chcela by som to zistiť,ale nemám ako...

Mám,ale ja nechcem stratiť život len tak.

I keď sa hovorí RISK JE ZISK.

Nemôžeme sa vždy len dako opantať...

Niekedy(dosť často)rozmýšľam kto by za mnou plakal,

kebyže zomriem,bol by to aj niekto od koho

by som to vôbec nečakala?Alebo úpne naopak?

Tak toto je pre mňa záhadou...smrť...číslo jeden...

A až do smrti...mi to bude veľlkou záhadou,stačí si len počkať,pevne verím, že to zistím až o mnoho rokov.ŽIVOT JE PREDSA FAJN!!

A k téme aj daná pesnička(ešte,že GC takú majú) xD